Za socializmu moja svokra kŕmila prasatá chlebom a mliekom, ktorý kupovala. Zase na auto sme pracovali 30 mesiacov, na farebný televízor 7 mesiacov a teraz na to zarobíme oveľa skôr. V priemere veľké rozdiely medzi súčasnosťou a minulosťou stále žiaľ nie sú, aj keď sa určite máme z roka na rok lepšie. Mnohí poznáte ikonograf kolujúci na Internete s cenami kedysi a dnes, ktorý to tiež ilustruje. Je zarážajúce, aké sú v mnohých aspektoch života malé rozdiely oproti minulosti.
To, čo však mi viac vadí je, ako sa podobá súčasnosť na minulosť v inom. Napríklad do dobrého zamestnania sa vtedy človek dostal len vďaka známostiam. O každej vedúcej funkcii rozhodovali funkcionári komunistickej strany. Každý vyhodený, alebo odídený z komunistickej strany bol prenasledovaný, ale zase každý poslušný požíval množstvo benefitov a protekcií. Beda, keď zo strany odišiel, alebo bol vylúčený za kritiku. Chcel niekto stavať ? Tak musel mať známosti. Aspoň na Národnom výbore. Našťastie každý každého poznal. Neexistovali žiadne pravidlá, z ktorých by nemali vyvolení prospech. Ten systém naučil disciplíne a poslúchať, lebo v konečnom dôsledku, každý nakoniec niekoho v strane, alebo vo funkcii poznal, a väčšina mala možnosti aj keď pokútne najdôležitejšie veci si vybaviť, zohnať nedostatkový tovar, alebo dostať stavebné povolenie aj v lokalite, kde by sa stavať kvôli ochrane prírody nemalo. Pozrite si chaty na Podbanskom vo Vysokých Tatrách. Len mu nesmelo prekážať sa odvďačiť. Korupcia kvitla, a platilo, že kto nekradne okráda vlastnú rodinu. To, že si vyvolení užívali špeciálnu zdravotnú starostlivosť, že nakupovali v diplomatických predajniach, že títo mohli cestovať po celom svete o tom sa len šepkalo.
„Musíme radikálne znížiť štátnu byrokraciu“ znelo z rečníckych pultov vlád a zjazdov Komunistickej strany od 60-tých rokoch. A byrokracia u nás napriek tomu, že uplynulo polstoročie, napriek nasadeniu moderných počítačov rastie a stojí stále viac a viac financií. Rast počtu úradníkov bol u nás, a je stále jednou z najrozšírenejších foriem korupcie. Zmenilo sa toho veľa ? Máme ich najviac v Európe na počet obyvateľov. Aj policajtov. Nevadí nám to ? Viete, kto ich všetkých platí?
Priemerný plat máme síce okolo 1000 €uro, ale drvivá väčšina ľudí zarába v hrubom menej ako 600 €uro. V hrubom. To znamená, že na ruku dostanú len polovicu, lebo polovicu im vezme náš drahý štát na odvody a dane, pričom na každý úkon čo od štátu potrebujeme si musíme kúpiť kolok, musíme platiť koncesionárske poplatky za TV, alebo rozhlas aj keď ich nemáme, musíme platiť predraženú elektrickú energiu (tzv. elektrická daň). Služby štátu v školstve, zdravotníctve je škoda komentovať. Mnohí si to platíme navyše. Polícia, tá sa venuje len šikanovaniu vodičov, hlavne so staršími vozidlami. Skúsil som nahlásiť podozrenie z trestného činu "šmejdov", tak ma vyprevadili s tým, že to je obchodná činnosť. Čo však neuveriteľne narastá sú rozdiely medzi množstvom chudobných a malým počtom extrémne bohatých. Bohatých nie vďaka tomu čo pre spoločnosť priniesli. Čo s tým ?
Nebude to iné pokiaľ je najbohatší štát a z neho bohatnú niekoľkí jedinci, ktorí ho ovládajú a vyciciavajú. Máme najvyššie dane a odvody z najnižších platov v Európe. Na čo ? Na najlepšie oblečených policajtov šikanujúcich drobných živnostníkov so starými autami. Pomôže len menej štátu. Musí viac ostať občanom, lebo len to ich urobí slobodnejšími. Riešením je hlasné NIE zvyšovaniu daní a odvodov vo voľbách. Riešením je hlasné ÁNO znižovaniu výdavkov štátu. Treba voliť stranu ktorá má v programe záväzok najmenej o štvrtinu znížiť daňové a odvodové zaťaženie práce.
A nielen to. Treba riešiť aj obrovskú byrokraciu. Kedy na to prídeme, keď nie teraz v období vyplňovania haldy papierov súvisiacich s odvodmi a daňami a zároveň volieb. Poslanec Ľudo Kaník prichádza s návrhom na riešenie zavedením mikrodane z finančných operácií. Riešenie, ktoré zásadne znižuje administratívu nepriamym zdaňovaním a zároveň je nástrojom redistribúcie bohatstva koncentrovaného v rukách čoraz menšieho počtu jedincov. Nie vo svete, ale najmä u nás na Slovensku. Voľby sú jedinou šancou na zmenu.
Tretina štátneho rozpočtu sa rozkradne. To, že sa prestane kradnúť zo spoločného, tomu podľa skúsenosti ťažko veriť. Preto je riešenie len v tom, že bude toho, čo sa nazbiera z daní a odvodov do spoločného mešca menej. Aby nebolo z čoho kradnúť. Aby bolo menej pokušenia. NIE treba povedať vo voľbách ďalšiemu zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku, ktorý schválila súčasná vláda, a dať šancu ľuďom nasporiť si na dôchodok a možnosť odísť do dôchodku skôr, ako zomrieme.
Menej prerozdeľovania, štíhlejší štát, to je to, v čom sa líšime od vládnej strany. Na rozdiel od minulosti máme si možnosť zvoliť. Zvoliť menej funkcií štátu,nižšie dane a odvody, a bude menej pokušenia a menej korupcie. Žiaľ nie sme škandinávci, alebo anglosasania. Viac musí ostať ľuďom, aby sa im oplatilo pracovať aj u nás na Slovensku. Voliť treba stranu s programom.
Ďakujem za prečítanie blogu, a ak sa Vám páčil, môžte zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk TU.